Ako budúca mamička som si naštudovala všetky možné i nemožné časopisy, knihy, webstránky o materstve. Ako sa pripraviť na pôrod, ako byť v pohode, ako cvičiť, ako prirodzene odrodiť, ako začať dojčiť... Samozrejme, človek mieni, Pán Boh mení. Z môjho tehotenstva bolo cca 6 mesiacov strávených v posteli, takže o nejakej tej „praktickej príprave" nemohla byť ani reč. Vidina prirodzeného pôrodu sa vzďaľovala každým vyšetrením CTG na rizikovom oddelení, takže cisársky rez bol pre mňa a môjho synčeka veľkým vykúpením. Aspoňže to dojčenie sa nám vydarilo a úspešne „cickáme" dodnes. O škodlivosti cumlíka som sa načítala dosť, odolávala som mu cca týždeň. Akonáhle som sa ocitla doma z pôrodnice, sama samučičká iba s uvrešťaným uzlíčkom, pokusne som mu strčila do ústočiek "štuplík" a čuduj sa svete, zabral. Musím však podotknúť, že cumlík používame iba na zaspávanie a aj to už len zriedka. Môj odpor proti spoločnému spaniu v našej posteli padol asi po štyroch mesiacoch, keď sa náš mladý pán rozhodol pýtať si mliečko viackrát za noc. Milý tatinko sa odsťahoval na gauč a Lacko doteraz okupuje jeho stranu postele. Minule sme sa pokúsili o „návrat k postieľke". Pravdupovediac, Lacko to zvládol na jedničku, problém som mala ja. Chýbalo mi v posteli to malé telíčko, jeho vôňa a odfukovanie. A tiež sa mi nechcelo vyberať ho na nočné dojčenie a opäť ho ukladať a uspávať v postieľke. Takže drobec putoval naspäť ku mne :-)
Čo sa tyká jedenia a "motivácie" k nemu, najviac u nás zaberá pustený televízor, ale jedine s reklamou, prípadne detskými pesničkami. Úspech žne aj manželov smartphone s detskými aplikáciami. Smiali sme sa, že náš syn je už dokonale „high-tech" a aj starší typ mobilu sa snaží svojim malým prštekom ovládať dotykovo :-) Viem, že sa to nemá, no keď chcem, aby drobec čo-to zjedol, urobím pre to hádam všetko. Starí rodičia dokonca hrávajú divadielko, dedo svieti s baterkou a babka šikovné pchá lyžičku s jedlom do malých ústočiek :-))) No a sesternica sa chytá od smiechu za brucho a pripomína mi: "Vidíš, ja som ti hovorila..." :-)