Starí rodičia sú náš poklad

Autor: Lucia Žiláková | 4.4.2012 o 14:05 | (upravené 4.4.2012 o 14:13) Karma článku: 15,34 | Prečítané:  1095x

Mať starých rodičov je požehnanie. Sú milí, múdri, rokmi a životom ošľahaní. Sú tu pre svoje deti a pre svoje vnúčatá, aby ich pochopili, poučili,  povzbudili a rozmaznali. Ešte donedávna som mala to veľké šťastie, že som mala všetkých štyroch starých rodičov. Starú mamu a starého otca „z mesta" a babku s dedkom „z dediny".

Tí mestskí sú typickí zástancovia „citylife-u". Aj keď im už tiahne na 90-ku, chodia do divadla, starý otec chodí mastiť karty do klubu, stará mama drží krok s módou a objednáva si vychytávky z kozmetických katalógov, má stále nalakované nechty a upravené obočie. Za ruky sa držiac odšuchcú sa každý týždeň podať Športku a dúfajú, že vyhrajú ako už hádam 50 rokov :-) Každú sobotu nás privítajú vo svojom byte, kde na stole nechýba vlastnoručne napečená torta a misa s ovocím. Celé detstvo sme k nim s bratrancami a sestrenicou radi chodili, starý otec všetko opravil a stará mama nás vždy očarili príbehmi z ich početných ciest. Ja som mala najradšej tie z výletných lodí, prípadne tie, v ktorých moja mama so sestrou vystupovali ako veľké huncútky. Nesmiem zabudnúť na zázračnú skriňu v predsieni, ktorá bola zásobárňou maškŕt a pochúťok od výmyslu sveta.

Babka s dedkom nám s bratom ukázali čaro života na dedine. My, panelákové deti, sme si vychutnávali, aké je to bývať v dome so záhradou. Obdivovali sme zvieratká, hladkali sliepky po chrbtoch, zbierali ich vajíčka, dedo nám dovolil pomojkať si zajačiky. Zažili sme pravú zabíjačku a zalizovali sa po klobáskach a hurkách. Kochali sme sa pohľadom na dedinu z povaly, hľadali sme na nej „poklady" po ocovi a strýkovi. S babkou sme sa donekonečna prehŕňali v krabici so starými fotografiami a počúvali ju, ako ku každej jednej porozprávala pekný príbeh. Naučila nás modliť sa a zasvätila nás do tajov viery.  Babka nám vyvárala dobroty aké sme len chceli: lángoše, zákusky, slepačie polievky. Najradšej som mala čas predvečerom, keď sme sa usadili na gauč, babka mi masírovala nohy a rozprávala dedinské „pikošky". S dedom nám patrili poobedné siesty, keď sme sa uložili na pohovku, opreli sme sa o seba chrbtami, aby sme si ich zahrievali a rozprávali si vtipné príhody. Dedo bol skvelý kuchár, celá dedina si ho volávala na oslavy variť guláš z diviny. Bol aj vynikajúci vinár, mal krásnu vinicu a vyrábal najlepšie vína v okrese. Nikdy sa ma nezabudol opýtať, keď som mala sviatok, koľko vínka mi má poslať pre kolegyne a pre kamarátky. Jeho víno sme pili aj na mojej svadbe a jeho slivovicu dostal môj manžel k narodeniu nášho synčeka. Veru, dedo si na našej svadbe zakrepčil na rokenrol poriadne. Všetci kamaráti v našom veku len oči vyvaľovali, ako to dedovi na parkete „twistuje" :-) Náš milý deduško a už aj pradeduško si už ale počúva rokenrol v nebi. Odišiel nedávno a všetkých nás to dostalo na kolená. Som však šťastná, že s nami bol vyše 80 rokov a že stihol párkrát podržať svojho pravnúčika v náručí. Pri svojej poslednej návšteve mu dokonca priniesol vo svojej aktovke vlastnoručne vypestované chutné hrušky. Deduško, nikdy na teba nezabudneme!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?