Práca pre teroristu alebo aj „bossing“ na pracovisku

Autor: Lucia Žiláková | 27.10.2012 o 10:13 | (upravené 27.10.2012 o 12:03) Karma článku: 10,59 | Prečítané:  1889x

Bossing je  definovaný ako psychické šikanovanie v zamestnaní, ktoré vykonáva na svojom podriadenom pracovníkovi nadriadený pracovník (vedúci zamestnanec). Celý život som mala zo seba pocit, že som skôr flegmatička a dokážem byť vždy „nad vecou". Od vysokej školy som už pracovala na viacerých miestach, učila som jazyk na základnej škole a potom som väčšinu kariéry pracovala v tlačovej a mediálnej sfére. Nadriadených som mala rôznych - príjemných a ľudských, ale aj rezervovaných, či workoholikov. Napriek tomu som sa v žiadnom zamestnaní nikdy necítila zle, práca ma vždy bavila a robila som ju s radosťou.

 

V mojom poslednom zamestnaní však moje ilúzie o mojej flegmatickej povahe zažili otrasy hodné Richterovej stupnice. Nebojte sa, nepracovala som pre skutočného teroristu, ako naznačuje titulok. Plná optimizmu som sa podujala vycibriť vzťahy s médiami a verejnosťou v jednej slovenskej škole. Prvým výstražným svetielkom, ktoré mi v hlave zablikalo už v deň nástupu bolo povzdychnutie upratovačky: „No, to ste tu už pátá v poradí, létá to tu jak špinavé prádlo". Študenti tiež tipovali, koľko znesiem. Netušila som, prečo. Prvé dni boli fajn, snažila som sa prísť veciam na kĺb, práca pekne odsýpala. Jediné, čo ma zarážalo, boli občasné pripomienky mojej šéfky na svoju asistentku. Najprv to bola káva, čo sa nedala piť („No to je otrasné, nájdi si nejaké školenie a nauč sa variť kávu."). Potom to boli jej topánky, čo príliš „klopkali" („Doma si nos topánky, aké chceš. Tu si v škole a nemajú ti čo klopkať."). Na ďalší deň bola „neschopnou šuplikantkou", ktorá nevie ani len obálku vypísať. Doobeda jej prikázala urobiť A a poobede na ňu nakričala, prečo neurobila B. Vystresovaná dievčina si po mesiaci pre istotu pýtala súhlas aj na zjedenie obeda, aby náhodou zle nebolo. Ale bolo. Načo sa predsa toľko vypytuje? Je nesvojprávna? A čo zasa smoklí? Predchádzajúca asistentka to robila ináč, lepšie, rýchlejšie, úžasnejšie... Pomyslíte si, že šéfka si zasadla na asistentku, stáva sa. Lenže bohužiaľ, ona sedela na všetkých. Bola schopná znemožniť zástupkyňu školy pred rodičmi jej študentov počas rodičovského združenia, dokázala šmahom ruky zotrieť vedúcemu pracovníkovi v škole úsmev z tváre a dokola opakovať, aký je neschopný. Každý deň nadávala technikom, že sú „kreténi", vrátnika dokázala kývnutím prsta tiež „dať dole" až tak, že ho jedného dňa odviezla sanitka. No a samozrejme, mráz prišiel aj na mňa. Po mesiaci práce som sa ocitla na 7 dní na PN-ke. Čo vám budem hovoriť, vyrezávali mi zub múdrosti, bola som spuchnutá ako hororová postava, cítila som sa pod psa, ale aj tak som každý deň z domu urobila, čo som vedela, tešiac sa, že budem mať dobrý bod. No dočkala som sa len výčitiek, ako som si mohla dovoliť ochorieť, keď ma práve veľmi potrebuje. Od môjho návratu to už išlo dole kopcom. Keď som jej chcela poradiť (vzhľadom na to, že som spolupracovala na pomerne veľkých a úspešných mediálnych kampaniach), dozvedela som sa, že nemám nárok na „názor v tej svojej hlavičke". Tiež mi zvestovala, že ma neplatí za to, aby som jej niečo vysvetľovala, ale aby som jednoducho plnila jej príkazy. A keď sa mi ako nadriadená nepáči, mám si svoju ideálnu šéfku... nakresliť. Takmer každý deň som ostávala minimálne hodinu nadčas, aj keď ma doma čakal dvojročný syn, no podľa nej som nebola dosť obetavá. Behala som jej kupovať zákusky a minerálky, prípadne kancelárske potreby či iné „nevyhnutné veci", čo má v náplni práce asistentka a nie manažérka. Nebudem to dlhšie naťahovať - ani ja a ani asistentka sme sa tam dlho neohriali. Nespokojnosť bola vzájomná - my sme neboli dosť obetavé a ona bola jednoducho arogantný tyran.

Na stránke KOZ sa uvádza, že „bossing" na pracovisku sa deje vtedy, keď u vedúceho zamestnanca vidíme arogantné správanie, slovné urážky, nedocenenie práce, či častú a neoprávnenú kritiku. Je to tiež preberanie (vyčítanie) drobných chybičiek, ktoré sú u ostatných bežne prehliadané, či zosmiešňovanie pred ostatnými kolegami v práci.

Dúfam, že naše nástupkyne budú na tom lepšie, hoci silno pochybujem. Alebo dúfam, že sa raz nájde taký zákon, ktorý na takéto prípady vezme svoj bič.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?