Materstvo – teória verzus prax :-)

Autor: Lucia Žiláková | 10.4.2012 o 16:39 | Karma článku: 11,15 | Prečítané:  1132x

V našej rodine bol prvým dieťatkom sesternicin Oliverko. Ja ako veľká bezdetná mudrlantka som sesternici dávala užitočné rady a krútila som hlavou nad všetkým, čo sa vymykalo z prísneho, prípadne zaužívaného režimu. Čo som sa ja zaprisahávala, že "ja veru svoje dieťa nebudem zabávať, aby sa  najedlo" alebo že "moje dieťa veru bude spávať iba vo svojej postieľke" a podobne. Ako sa hovorí, prišiel na psa mráz a teraz to tu mám aj s úrokmi pri mojom 1,5 ročnom Lackovi  :-)  

Ako budúca mamička som si naštudovala všetky možné i nemožné časopisy, knihy, webstránky o materstve.  Ako sa pripraviť na pôrod, ako byť v pohode, ako cvičiť, ako prirodzene odrodiť, ako začať dojčiť... Samozrejme, človek mieni, Pán Boh mení. Z môjho tehotenstva bolo cca 6 mesiacov strávených v posteli, takže o nejakej tej „praktickej príprave" nemohla byť ani reč. Vidina prirodzeného pôrodu sa vzďaľovala každým vyšetrením CTG na rizikovom oddelení, takže cisársky rez bol pre mňa a môjho synčeka veľkým vykúpením.  Aspoňže to dojčenie sa nám vydarilo a úspešne „cickáme" dodnes. O škodlivosti cumlíka som sa načítala dosť, odolávala som mu cca týždeň. Akonáhle som sa ocitla doma z pôrodnice, sama samučičká iba s uvrešťaným uzlíčkom, pokusne som mu strčila do ústočiek "štuplík" a čuduj sa svete, zabral. Musím však podotknúť, že cumlík používame iba na zaspávanie a aj to už len zriedka. Môj odpor proti spoločnému spaniu v našej posteli padol asi po štyroch mesiacoch, keď sa náš mladý pán rozhodol pýtať si mliečko viackrát za noc. Milý tatinko sa odsťahoval na gauč a Lacko doteraz okupuje jeho stranu postele. Minule sme sa pokúsili o „návrat k postieľke". Pravdupovediac, Lacko to zvládol na jedničku, problém som mala ja. Chýbalo mi v posteli to malé telíčko, jeho vôňa a odfukovanie. A tiež sa mi nechcelo vyberať ho na nočné dojčenie a opäť ho ukladať a uspávať v postieľke. Takže drobec putoval naspäť ku mne :-)

Čo sa tyká jedenia a "motivácie" k nemu, najviac u nás zaberá pustený televízor, ale jedine s reklamou, prípadne detskými pesničkami. Úspech žne aj manželov smartphone s detskými aplikáciami. Smiali sme sa, že náš syn je už dokonale „high-tech" a aj starší typ mobilu sa snaží svojim malým prštekom ovládať dotykovo :-) Viem, že sa to nemá, no keď chcem, aby drobec čo-to zjedol, urobím pre to hádam všetko. Starí rodičia dokonca hrávajú divadielko, dedo svieti s baterkou a babka šikovné pchá lyžičku s jedlom do malých ústočiek :-))) No a sesternica sa chytá od smiechu za brucho a pripomína mi: "Vidíš, ja som ti hovorila..." :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?