Starí rodičia sú náš poklad

Autor: Lucia Žiláková | 4.4.2012 o 14:05 | (upravené 4.4.2012 o 14:13) Karma článku: 15,34 | Prečítané:  1079x

Mať starých rodičov je požehnanie. Sú milí, múdri, rokmi a životom ošľahaní. Sú tu pre svoje deti a pre svoje vnúčatá, aby ich pochopili, poučili,  povzbudili a rozmaznali. Ešte donedávna som mala to veľké šťastie, že som mala všetkých štyroch starých rodičov. Starú mamu a starého otca „z mesta" a babku s dedkom „z dediny".

Tí mestskí sú typickí zástancovia „citylife-u". Aj keď im už tiahne na 90-ku, chodia do divadla, starý otec chodí mastiť karty do klubu, stará mama drží krok s módou a objednáva si vychytávky z kozmetických katalógov, má stále nalakované nechty a upravené obočie. Za ruky sa držiac odšuchcú sa každý týždeň podať Športku a dúfajú, že vyhrajú ako už hádam 50 rokov :-) Každú sobotu nás privítajú vo svojom byte, kde na stole nechýba vlastnoručne napečená torta a misa s ovocím. Celé detstvo sme k nim s bratrancami a sestrenicou radi chodili, starý otec všetko opravil a stará mama nás vždy očarili príbehmi z ich početných ciest. Ja som mala najradšej tie z výletných lodí, prípadne tie, v ktorých moja mama so sestrou vystupovali ako veľké huncútky. Nesmiem zabudnúť na zázračnú skriňu v predsieni, ktorá bola zásobárňou maškŕt a pochúťok od výmyslu sveta.

Babka s dedkom nám s bratom ukázali čaro života na dedine. My, panelákové deti, sme si vychutnávali, aké je to bývať v dome so záhradou. Obdivovali sme zvieratká, hladkali sliepky po chrbtoch, zbierali ich vajíčka, dedo nám dovolil pomojkať si zajačiky. Zažili sme pravú zabíjačku a zalizovali sa po klobáskach a hurkách. Kochali sme sa pohľadom na dedinu z povaly, hľadali sme na nej „poklady" po ocovi a strýkovi. S babkou sme sa donekonečna prehŕňali v krabici so starými fotografiami a počúvali ju, ako ku každej jednej porozprávala pekný príbeh. Naučila nás modliť sa a zasvätila nás do tajov viery.  Babka nám vyvárala dobroty aké sme len chceli: lángoše, zákusky, slepačie polievky. Najradšej som mala čas predvečerom, keď sme sa usadili na gauč, babka mi masírovala nohy a rozprávala dedinské „pikošky". S dedom nám patrili poobedné siesty, keď sme sa uložili na pohovku, opreli sme sa o seba chrbtami, aby sme si ich zahrievali a rozprávali si vtipné príhody. Dedo bol skvelý kuchár, celá dedina si ho volávala na oslavy variť guláš z diviny. Bol aj vynikajúci vinár, mal krásnu vinicu a vyrábal najlepšie vína v okrese. Nikdy sa ma nezabudol opýtať, keď som mala sviatok, koľko vínka mi má poslať pre kolegyne a pre kamarátky. Jeho víno sme pili aj na mojej svadbe a jeho slivovicu dostal môj manžel k narodeniu nášho synčeka. Veru, dedo si na našej svadbe zakrepčil na rokenrol poriadne. Všetci kamaráti v našom veku len oči vyvaľovali, ako to dedovi na parkete „twistuje" :-) Náš milý deduško a už aj pradeduško si už ale počúva rokenrol v nebi. Odišiel nedávno a všetkých nás to dostalo na kolená. Som však šťastná, že s nami bol vyše 80 rokov a že stihol párkrát podržať svojho pravnúčika v náručí. Pri svojej poslednej návšteve mu dokonca priniesol vo svojej aktovke vlastnoručne vypestované chutné hrušky. Deduško, nikdy na teba nezabudneme!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?